Mikrodaňovník

Povinnosť zatriedenia účtovných jednotiek do veľkostných skupín mikro, malá a veľká účtovná jednotka je ustanovené v § 2 ods. 5 až 15 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").

Inštitút mikrodaňovníka bol zavedený do zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") s účinnosťou od 1.1.2021 a platí pre fyzické aj právnické osoby. V úvodnej časti autorka uviedla podmienky, za akých sa môže daňovník stať mikrodaňovníkom, sú s tým spojené určité pravidlá, ktoré musí spĺňať fyzická aj právnická osoba. V pokračovaní článku sa o celej problematike dočítate ostatné podrobnosti.

Inštitút mikrodaňovníka bol zavedený do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") s účinnosťou od 1.1.2021 a platí pre fyzické aj právnické osoby. Zámerom tejto špecifickej legislatívnej úpravy v ZDP je podporiť rozvoj malých a stredných podnikov. Ide o opatrenia, ktoré sú štátnou pomocou. Ktoré právnické osoby sa môžu v roku 2024 považovať za mikrodaňovníka a aké daňové výhody im z tohto postavenia vyplývajú?

Daň z príjmov Blíži sa povinnosť každého podnikateľa, podanie daňového priznania. Aké zmeny nastali oproti minulému roku? Čítajte v článku Najvýznamnejšie zmeny v tlačivách daňových priznaní FO za zdaňovacie obdobie roka...

Súbor konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa má zabezpečiť dodatočný príjem do štátneho rozpočtu, stabilizácia verejných financií a eliminácia negatívnych vplyvov na vývoj hospodárstva Slovenskej republiky je ustanovený zákonom č. 530/2023 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti si zlepšením stavu verejných financií. Jeho súčasťou je aj novelizácia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") v ďalej uvedených oblastiach.

Podľa ustanovenia § 2 písm. w) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) sa mikrodaňovníkom považuje aj taký daňovník, ktorý je fyzickou osobou, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú osobitným predpisom, ktorým je § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). V súčasnosti tak ide o sumu 49 790 €.

Mestský podnik s.r.o. dosiahol zdaniteľné príjmy menej ako 49 790 €, zároveň spĺňa aj podmienky mikro účtovnej jednotky týkajúce sa ročného obratu a hodnoty majetku. Vzťahovala by sa na neho teda sadzba 15 %. Zároveň však je závislou osobou a realizuje kontrolované transakcie s materskou účtovnou jednotkou. Takýto daňovník však už potom nie je mikrodaňovníkom. Aká sadzba dane má byť teda použitá prosím Vás? 15 % alebo už 20 %.

Cieľom článku je vysvetliť niektoré nové alebo osobitne riešené okruhy otázok k dani z príjmov právnickej osoby.

Od roku 2020 môžu vybrané podnikateľské subjekty zdaniť svoj základ dane výhodnejšou sadzbou dane 15 %, pričom počnúc rokom 2021 touto sadzbou zdaňujú iba základ dane zo zdaniteľných príjmov maximálne 49 790 € za zdaňovacie obdobie. Rovnako od roku 2021 môžu vybraní daňovníci uplatniť niektoré zjednodušujúce daňové výhody, ak spĺňajú podmienky pre režim „mikrodaňovník“. Uvedené výhodné režimy však v praxi spôsobujú niekoľko nejasností a omylov. V článku si vysvetlíme jednotlivé pravidlá podrobnejšie, vysvetlíme vzájomné súvislosti a niektoré omyly z praxe.

Podľa ustanovenia § 2 písm. w) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) mikrodaňovníkom je daňovník, ktorý je fyzickou osobou. Zároveň jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 49 790 € ustanovenú na účely registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.

V daňovom priznaní právnickej osoby (PO) na 1. strane je možnosť vyznačiť, že subjekt je mikrodaňovníkom. Na riadku 560 je nutné zadať úhrn zdaniteľných príjmov, na základe ktorého potom priznanie vypočíta sadzbu dane (15 % alebo 21 %). Firmy, ktoré majú príjem na riadku menej ako 49 790 €, ale na 1. strane nevyznačia kolónku mikrodaňovník, lebo napr. majú účet 365, vyplácajú konateľovi cestovné náhrady... atď. Riadok 560 rieši len príjem. Na základe toho uplatňujú sadzbu dane 15 %. Všetko ostatné, napr. odpisovanie, pohľadávky, uplatňovanie daňovej straty ide klasicky, t. j. nie ako mikrodaňovník. Je tento uvedený postup správny? Takže, nevyznačenie mikrodaňovníka a uplatňovanie sadzby 15 %?

Chceme Vás poprosiť o zodpovedanie otázky ohľadom problematiky DP a mikrodaňovník - ak dosiahnem hranicu príjmov do 49 790 €, ale nechcem si uplatniť výhody mikrodaňovníka, tak nebudem v DP zaškrtávať políčko som mikrodaňovníkom? Podnikám ako SZČO a mám príjmy aj zo založenej sro. Príjmy v ani jednej z týchto firiem nedosahujú hranicu 49 790 €, vykonávali sme zároveň aj transakcie medzi oboma firmami. Môžem si uplatniť 15 % daň aj pri SZČO aj pri PO, ak sa neoznačím ako mikrodaňovník? 

Snahou každého podnikateľa, bez rozdielu či ide o podnikajúcu fyzickú alebo právnickú osobu, je dosiahnuť pri dodržaní platnej legislatívy čo najnižšiu daň z príjmov. Jednou z možnosti optimalizácie dane z príjmov je aj odpočet straty, ktorú podnikateľ vykázal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Odpočtom daňovej straty si podnikateľ zníži základ dane, z ktorého počíta daň z príjmov. Pri odpočte straty musí dodržiavať pravidlá stanovené v ustanoveniach zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Dobrý deň, poprosíme Vás o zodpovedanie nasledovných otázok v problematike zaradenia do kategórie „mikrodaňovník“ a tiež o obšírnejšie objasnenie tejto problematiky. 1/ Ak sme správne pochopili problematiku mikrodaňovníka, tak ak nedosiahneme hranicu príjmu do 49 790 €, tak zo zákona MUSÍME byť mikrodaňovník? 2/ Pre mikrodaňovníka platí znížená sadzba 15 %, ale táto predsa platí aj pre SZČO a PO, ak ich príjem nedosiahne hranicu 49 790 €? 3/Mikrodaňovník MOŽE čerpať výhody - napríklad zvýhodnené odpisovanie, zvýhodnené umorovanie straty a ešte zvýhodnenie ohľadom tvorby OP k pohľadávkam. Ak sa však daňovník rozhodne, že ani jednu výhodu nebude čerpať, tak čo to pre daňovníka v praxi znamená toto postavenie mikrodaňovníka? Má nejaký iný význam? 4/ Ak je podnikateľ SZČO a zároveň je konateľom v inej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou NEFAKTURUJÚ žiadne výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy budú zaradené ako „mikrodaňovník“? 5/ Ak je podnikateľ konateľom v jednej s. r. o. a zároveň je konateľom aj v druhej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou fakturujú výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy NEMOŽU byť zaradené ako „mikrodaňovník“?

Vzhľadom na vaše časté otázky, prinášame v nasledujúcom článku pár informácií k vysvetleniu problematiky zaradenia podnikateľov do kategórie mikrodaňovník, priblížime aj výhody a nevýhody.

Status mikrodaňovníka môže získať podnikajúca fyzická alebo právnická osoba prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2021 pri splnení podmienok ustanovených v § 2 písm. w) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Rozhodujúcim kritériom sú zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie vo výške neprevyšujúcej sumu 49 790 €.

Od roku 2021 môže daňovník prvýkrát získať postavenie mikrodaňovníka. Aké daňové výhody pre daňovníka vyplývajú výlučne z tohto postavenia, uvádzame v nasledovnom príspevku.

V rámci schvaľovania každoročných zmien v daňových zákonoch bola prijatá aj vládna novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktorá bola publikované v Zbierke zákonov pod č. 416/2020 Z. z. a ktorá pre podnikateľskú verejnosť prináša s rôznou účinnosťou niekoľko dôležitých zmien.