Plnenie peňažné

V tomto článku sa zameriame na zdaňovanie príjmov z výhier, cien a autorských príjmov v roku 2024, pričom rozoberieme aktuálne platnú legislatívu a praktické aspekty jej aplikácie. Podrobne sa pozrieme na to, aké typy výhier a cien podliehajú zdaneniu, ktoré sú od dane oslobodené a aké sú príslušné sadzby dane. Okrem toho sa v článku budeme venovať aj zdaňovaniu autorských príjmov, vrátane zrážkovej dane. Článok bude doplnený o praktické príklady, ktoré ilustrujú, ako správne postupovať pri zdaňovaní týchto príjmov, a poskytne usmernenia, ktoré pomôžu daňovníkom vyhnúť sa chybám pri plnení svojich daňových povinností.

Dňom 1. augusta 2024 nadobudla účinnosť novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p., ktorou sa upravujú pravidlá spoluzodpovednosti subjektov za vyplatenie mzdy zamestnancom v subdodávateľských reťazcoch. Touto právnou úpravou sa odstraňuje nesúlad doterajšej právnej úpravy Slovenskej republiky s čl. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. S účinnosťou od 1. augusta 2024 sa teda subdodávateľská zodpovednosť vzťahuje nielen na cezhraničné, ale aj na vnútroštátne situácie. Nové pravidlá vyplatenia mzdy v osobitných prípadoch v subdodávateľských vzťahoch upravuje nové ustanovenie § 130a Zákonníka práce.

Základom dane na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku C505/22 "Deco Proteste - Editores" zaoberal otázkou zdanenia poskytovania darčekov k predplatnému periodických publikácií.

Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Zvyšovanie súm náhrad, podľa § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) pre sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste sa vykonáva na základe štatistických údajov za mesiac január 2023. Mesačný kumulovaný index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní dosiahol v januári 2023 hodnotu 107,0. Vzhľadom na to bolo vydané opatrenie MPSVR SR č. 171/2023 Z. z. o sumách stravného (ďalej len „opatrenie o sumách stravného“), ktoré nadobudlo účinnosť 1. 6. 2023.

S účinnosťou od 1. 1. 2022 bol do § 28 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) doplnený nový odsek 6, ktorý ustanovuje, že účtovná jednotka je povinná dodržať podmienku zákazu vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje, ak je spoločnosť v kríze podľa § 67a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p (ďalej len „Obchodný zákonník“). Zároveň sa v tomto ustanovení zákona o účtovníctve vymedzuje vlastné imanie a záväzky na účely posúdenia, či je spoločnosť v kríze.

Uplatňuje sa inštitút ručenia za daň na základe právnej domnienky podľa ustanovenia § 69 ods. 14 písm. c)  zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) aj na faktúry za dodávky tovarov uskutočnené v roku 2021 (prípadne aj v skoršom období), alebo len na faktúry za dodávky, pri ktorých vznikla daňová povinnosť po 1. januári 2022 vrátane, za predpokladu, že k reálnej úhrade faktúry došlo1. januára 2022 alebo dôjde neskôr?

Príjmom zamestnanca je okrem peňažného plnenia aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom, napr. poskytnutie pôžičky s úrokom nižším alebo žiadnym, uzatvorenie a uhradenie poistnej sumy životnej poistky, zaplatenie nájomného za zamestnanca, poskytnutie vozidla zamestnávateľa na súkromné používanie bez úhrady nákladov, dobrovoľné preplatenie očkovania proti chrípke a podobne.

Sú štátne príspevky počas pandémie Covid-19 z projektu pomáhame ľuďom zdaniteľným alebo nezdaniteľným príjmom fyzickej a právnickej osoby za rok 2020?

Spoločnosť má zapísaný európsky dizajn, platnosť ktorého je do 04/2021. Žiadosť o predĺženie možno podať niekoľko mesiacov pred uplynutím platnosti. Ak spoločnosť podá žiadosť, uhradí správny poplatok a náklady na právne zastúpenie už v roku 2020, do akého účtovného obdobia je správne tieto náklady zaúčtovať? Ako posúdiť vecné a časové hľadisko? Ide o náklady budúcich období alebo o náklad roku 2020? Platnosť dizajnu sa predlžuje o 5 rokov.

Začiatok kalendárneho roka sa považuje v mzdovej učtárni sa jedno z najnáročnejších období. Predchádzajúce zdaňovacie obdobie je potrebné uzatvoriť a otvoriť nové obdobie so zohľadnením výstupov z predchádzajúceho kalendárneho roka. Pri uzatváraní kalendárneho roka v oblasti mzdového účtovníctva je zamestnávateľ povinný každoročne vykonať úkony smerujúce k príprave ročnej mzdovej uzávierky a k príprave ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a pripraviť sa na legislatívne zmeny, ktoré sú platné od 1. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia.

Základná charakteristika príjmu je v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) ustanovená v § 2 písm. c) ako peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Česká spoločnosť s r. o. je registrovaná na Slovensku ako zahraničná osoba podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Spoločnosť dodáva stavebné práce (v tuzemsku) podľa ustanovenia § 69 ods. 12 zákona o DPH iným platiteľom na Slovensku (títo platitelia sú registrovaní aj podľa § 4, aj podľa § 5 zákona o DPH.). Iné vystavené faktúry nemá. V aktuálnom mesiaci spoločnosť nakúpila stavebné práce tiež v režime prenosu daňovej povinnosti, ale aj stavebný materiál v tuzemsku ako tovar so slovenskou daňou (faktúry sú vystavené na SK IČ DPH spoločnosti). Tento stavebný materiál bude fakturovať ďalej v rámci svojich stavebných prác podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH iným platiteľom na Slovensku. V aktuálnom mesiaci má aj prijatú faktúru za účtovníctvo (faktúra je vystavená na jej SK IČ DPH) Podľa ustanovenia § 49 ods. 9 zákona o DPH platiteľ registrovaný pre daň podľa § 5, ktorý spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania, okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH. Jednou z podmienok pre vrátenie dane je, že žiadateľ v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania služby a dodania tovaru, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca podľa § 69 ods. 2 a 3, 12 zákona o DPH. Poskytovanie služieb podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH nie je porušením skôr uvedenej podmienky vrátenia dane. Je správne tvrdenie, že si spoločnosť nemôže nárokovať DPH z nakúpeného tovaru a účtovníctva prostredníctvom slovenského DPH priznania a má podať žiadosť v Českej republike na refundáciu (vrátenie) slovenskej DPH? Neexistuje riešenie (zákon), podľa ktorého by si spoločnosť mohla nárokovať DPH aj prostredníctvom slovenského DPH priznania?

Sme výrobca výrobkov, ktorému vyplývajú zo zákona o odpadoch povinnosti viažúce sa k výrobkom, ktoré sa našou činnosťou uvádzajú na trh alebo do distribúcie. Zmluvné dojednanie so spoločnosťou, ktorá pre nás túto službu (t.j. službu spojenú so zberom a likvidáciou odpadom) vykonáva kvartálne. Po skončení IV. štvrťroka 2016 vystavila faktúru na základe nami vyplneného štvrťročného výkazu, pričom dátum vzniku ZP = dátum prijatia štvrťročného výkazu (18. 1. 2017). Kedy vzniká zdaniteľné plnenie a do akého zdaňovacieho obdobia máme priradiť náklady na službu?

V prípade, ak je slovenskému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (ďalej len lekárovi) poskytnuté alebo vyplatené peňažné plnenie zo zdrojov v zahraničí od držiteľa, ktorý na území Slovenskej republiky nemá stálu prevádzkareň ani organizačnú zložku, je povinný oznámiť a odviesť zrážkovú daň z peňažného plnenia poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, t. j. lekár?

V prípade, ak je slovenskému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (ďalej len lekárovi) poskytnuté alebo vyplatené PEŇAŽNÉ plnenie zo zdrojov v zahraničí od držiteľa, ktorý na území SR NEMÁ stálu prevádzkareň ani organizačnú zložku, je povinný oznámiť a odviesť zrážkovú daň z peňažného plnenia poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, t. j. lekár? Ak áno - aká je lehota na oznámenie a odvedenie zrážkovej dane? Je to do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po poskytnutí peňažného plnenia alebo do konca mesiaca po uplynutí kalendárneho roka tak, ako je to pri nepeňažných plneniach?  

Sme spoločnosť – platiteľ DPH v SR. Objednali sme si od dodávateľa – spoločnosti, ktorá je platiteľom DPH v SR práce na nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v Škótsku. Následne bude naša spoločnosť tieto práce refakturovať spoločnosti registrovanej pre DPH v Nemecku. Aký režim DPH máme uplatniť na vystavenej faktúre?