Tretie štáty

Fyzická osoba – platiteľ dane dodal tovar do tretieho štátu a pri jeho dodaní uplatnil oslobodenie od dane. Tovar bol dodaný prostredníctvom prepravcu. Do uplynutia šesťmesačnej lehoty nemá platiteľ colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie. Musí platiteľ dane dodanie tovaru zdaniť? Ktoré riadky daňového priznania má vyplniť a ako má tento prípad uviesť v kontrolnom výkaze? Môže platiteľ dane žiadať od odberateľa doplatenie dane z pridanej hodnoty (DPH)?

V rámci opatrení na zníženie deficitu verejnej správy v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa novelou zákona o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1. januára 2011 dočasne zvyšuje základná sadzba dane z 19 % na 20 % a súčasne sa zrušuje znížená sadzba dane 6 % na tzv. predaj potravín z dvora (mäso, ryby, mlieko, vajcia, med).

Zdaniteľná osoba, ktorá je platiteľom dane, je oprávnená na odpočítanie vstupnej dane, pokiaľ nadobudnuté tovary a služby, ku ktorým je táto vstupná daň uplatnená, sú použité na účely zdaniteľných transakcií. Ak sú tieto tovary a služby použité platiteľom dane pre transakcie, pri ktorých je daň z pridanej hodnoty odpočítateľná a súčasne pre transakcie, pri ktorých daň nie je odpočítateľná, môže platiteľ dane odpočítať daň len pomerne v rozsahu použitia na transakcie, pri ktorých daň je odpočítateľná.

Od 1. januára 2010 v zákone č. 222/2004 Z. z. v z. n. p. platia nové pravidlá pre určenie miesta dodania služieb. Tieto obsahujú dve všeobecné a niekoľko osobitných pravidiel pre určenie miesta zdanenia služieb. V praxi je niekedy problematické určiť, či sa má pre určenie miesta dodania služby použiť jedno z dvoch všeobecných pravidiel alebo niektoré z osobitných pravidiel.

Zákon o dani z pridanej hodnoty ukladá platiteľom dane viaceré povinnosti, ktoré sú často aj administratívneho charakteru. Táto problematika je upravená v dvanástich paragrafoch, ktoré postupne definujú osoby, ktoré sú povinné platiť daň správcovi dane, vedenie záznamov, vyhotovovanie faktúr a ich uchovávanie, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie a splatnosť dane, problematiku nadmerných odpočtov a podávanie súhrnných výkazov. V týchto ustanoveniach sa ukladajú tiež povinnosti iným osobám ako platiteľom dane, ak im na základe uplatnenia mechanizmu dane vzniknú určité povinnosti voči správcovi dane.

Cieľom článku autora je vysvetliť úlohu, fungovanie a postup pri uplatňovaní tzv. reverse charge mechanizmu podľa slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. v spojitosti so Smernicou rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Reverse charge sa uplatňuje predovšetkým pri zdaniteľných dodaniach medzi členskými štátmi z tretích štátov, vo špecifických prípadoch aj v tuzemsku a predstavuje nástroj v boji proti podvodom. Pri reverse charge dodávateľ neuplatní DPH pri svojich dodaniach, ktoré uskutočňuje pre iné zdaniteľné osoby.

Ak zákon o dani z pridanej hodnoty oslobodzuje od dane zdaniteľné obchody, znamená to, že platiteľ dane pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby daň neuplatňuje (oslobodené dodania sa nezdaňujú). Zákon rozlišuje dva druhy oslobodenia od dane podľa toho, či pri oslobodenom dodaní tovaru alebo poskytnutí služby platiteľ dane má alebo nemá nárok na odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb, ktoré použil na oslobodené zdaniteľné obchody. Ak má pri oslobodení od dane platiteľ dane nárok na odpočítanie dane, ide o tzv. pravé oslobodenie, ak platiteľ dane nemá nárok na oslobodenie od dane, ide o tzv. nepravé oslobodenie.

Jednotný postup vo všetkých členských štátoch Európskej únie pri vrátení dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom zabezpečuje Ôsma smernica Rady 79/1072/EHS. Smernica obsahuje pravidlá, podľa ktorých platiteľ dane so sídlom na území niektorého z členských štátov EÚ môže uplatniť nárok na vrátenie dane, ktorá mu bola fakturovaná za dodávku tovaru alebo služby v inom členskom štáte EÚ, alebo ktorú zaplatil za dovoz tovaru do iného členského štátu EÚ. Na základe tejto smernice stanovili všetky členské štáty EÚ vo svojich národných právnych predpisoch podmienky a postup pri vrátení dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom z iných členských štátov EÚ.

Dani z pridanej hodnoty podliehajú dodávky tovarov a služieb uskutočnené zdaniteľnými osobami. Základom dane je odplata (protihodnota) za dodané tovary a služby. V určitých oblastiach hospodárskej činnosti však uplatnenie základného mechanizmu dane z pridanej hodnoty môže spôsobovať problémy, prípadne viesť k dvojitému zdaneniu.

Oslobodenie od dane s právom na odpočítanie vstupnej dane sa uplatňuje v rámci medzinárodného obchodu, kedy v zásade dochádza k inkasu dane na výstupe zo zdaniteľného obchodu, avšak nie v krajine dodávateľa tovaru, resp. služby, ale v krajine odberateľa. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. upravuje oslobodenie od dane pri dodávkach tovarov a služieb v rámci medzinárodného obchodu a pri dovoze tovaru z tretích štátov v ustanoveniach § 43 až 48.

Základ dane a sadzby dane sú upravené v ustanoveniach § 22 až § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. V týchto ustanoveniach sú prebraté Čl. 73 až 99 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

Vznik daňovej povinnosti znamená, že nastala skutočnosť, ktorou sa splnili právne podmienky na vybratie dane, napr. dodal sa tovar, poskytla sa služba. Samotná platba dane je však odložená až do dňa splatnosti dane. Vznik daňovej povinnosti pri zdaniteľných obchodoch upravujú ustanovenia § 19 až § 21 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.

Jednotný postup vo všetkých členských štátoch Európskej únie pri vrátení DPH zahraničným podnikateľom zabezpečuje Ôsma smernica Rady 79/1072/EHS. Smernica obsahuje pravidlá, podľa ktorých platiteľ dane so sídlom na území niektorého z členských štátov EÚ môže uplatniť nárok na vrátenie dane, ktorá mu bola fakturovaná za dodávku tovaru alebo služby v inom členskom štáte EÚ, alebo ju zaplatil za dovoz tovaru do iného členského štátu EÚ. Na základe tejto smernice všetky členské štáty EÚ stanovili vo svojich národných právnych predpisoch podmienky a postup pri vrátení DPH zahraničným podnikateľom z iných členských štátov EÚ.

Dňom vstupu SR do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorého právnym základom je Šiesta smernica Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov. Jednotný výklad ustanovení Šiestej smernice, a tým jednotnú aplikáciu zákonov jednotlivých členských štátov Európskej únie zabezpečujú rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. V nasledujúcom texte sú uvedené vybrané rozsudky Súdneho dvora spolu s ustanoveniami Šiestej smernice a zákona o DPH, ktorých sa týkajú.

Zákon č. 651/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z. bol prijatý NR SR 26. 10. 2004. Novelu zákona z pohľadu riešenia problematiky je možné rozdeliť do štyroch blokov: 1. riešenie cezhraničných dodávok plynu a elektrickej energie v rámci Európskeho spoločenstva, 2. zjednodušenie pre zahraničné osoby, 3. úprava platného zákona – odstránenie nekorektných ustanovení a zosúladenie zákona nadväzne na 6. Smernicu Rady č. 77/388/EHS a 4. ostatné zmeny zákona.

Začlenenie Slovenskej republiky do Európskej únie malo za následok rozšírenie európskeho trhu, ako aj zjednodušenie jeho fungovania vo vzťahu k novým členom EÚ. Zároveň je ale potrebné posudzovať vznik daňových povinností z aspektu celej EÚ, pričom je možné vychádzať z jednotlivých ustanovení 6. Smernice ako základnej právnej normy upravujúcej daň z pridanej hodnoty a zároveň z jednotlivých národných zákonov o DPH.