Právny rámec a registrácia skupiny v kontexte dane z pridanej hodnoty

Vydáno: 25 minút čítania

Vychádzajúc z článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Základným cieľom možnosti skupinovej registrácie je na účely DPH umožniť, aby sa so zdaniteľnými osobami, ktoré sú navzájom spojené finančne, ekonomicky a organizačne, zaobchádzalo ako s jednou zdaniteľnou osobou. Každý člen takejto skupiny si pritom zachováva svoju právnu formu.
Členom skupiny sa môžu stať len zdaniteľné osoby so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku (tzn. usadené v tuzemsku), pričom to môžu byť zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi dane ako aj zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane. Osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, teda byť členom skupiny nemôže. Taktiež akákoľvek zložka, resp. časť zdaniteľnej osoby v zahraničí nemôže byť súčasťou skupiny registrovanej podľa zákona o DPH platného v Slovenskej republike. Skupina na účely dane z pridanej hodnoty nemá svoj osobitný názov a ani svoju osobitnú adresu.
Výlučne na účely DPH sa vytvorenie skupiny uprednostňuje pred právnymi formami napr. podľa občianskeho alebo obchodného práva. Členovia skupiny sú aj po zaregistrovaní skupiny za platiteľa dane naďalej samostatnými právnymi subjektmi a v obchodných vzťahoch vystupujú vo svojom mene, len na účely uplatňovania dane z pridanej hodnoty sa skupina považuje za jednu zdaniteľnú osobu - platiteľa dane.
Možnosť skupinovej registrácie na účely DPH je predovšetkým opatrením vedúcim k administratívnemu zjednodušeniu, a to tým spôsobom, že za skupinu ako jeden celok sa podáva len:
-
jedno daňové priznanie,
-
jeden súhrnný výkaz,
-
jeden kontrolný výkaz
a všetky práva a povinnosti týkajúce sa DPH plní tzv. zástupca skupiny ako osoba určená ostatnými členmi skupiny. Ďalšou výhodou, ako aj jedným z najdôležitejších dôsledkov vytvorenia skupiny na účely DPH je skutočnosť, že dodávky tovarov a služieb uskutočnené vo vnútri skupiny, t.j. medzi jednotlivými členmi skupiny sa nepovažujú za zdaniteľné obchody, a teda sa nezdaňujú daňou z pridanej hodnoty. Tieto dodávky medzi jednotlivými členmi skupiny sa na účely DPH považujú len za "vnútorné dodania" v rámci jednej osoby, z čoho vyplýva, že na tieto dodávky sa neuplatňuje DPH (faktúry medzi jednotlivými členmi skupiny sú navzájom vystavované bez uplatnenia DPH), pretože nie sú predmetom dane.
Dani z pridanej hodnoty podliehajú však všetky dodania tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku uskutočnené skupinou pre iné osoby ako členov skupiny, t.j. pre
tretie osoby.
Všetky dodávky tovarov a služieb poskytnuté jednotlivými členmi skupiny tretím osobám sa teda považujú na účely DPH za poskytnuté skupinou, nie jednotlivými členmi.
Nakoľko sa skupina na účely DPH považuje za jednu zdaniteľnú osobu, má rovnaké práva a povinnosti ako akákoľvek iná zdaniteľná osoba a vzťahujú sa na ňu všetky ustanovenia zákona o DPH. Povinnosti sa vzťahujú na skupinu ako takú, nie na jej členov.
Ďalej platí, že zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny. Ak má zdaniteľná osoba, ktorá je členom skupiny, sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň mimo tuzemska, nemôžu byť tieto jej časti mimo tuzemska súčasťou skupiny. Z ustanovenia § 4a ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že skupinu na účely DPH môžu vytvoriť len zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tu

Související dokumenty

Súvisiace články

Typy registrácie pre DPH – rozdiely, pravidlá, podávanie výkazov
Registrácia platiteľa DPH a s ňou súvisiace práva a povinnosti
Zrušenie registrácie osoby registrovanej pre daň podľa § 7 a § 7a zákona o DPH
Prevádzkareň v zahraničí a skupinová registrácia
Zdaňovanie služieb daňou z pridanej hodnoty v roku 2022 (II.)
Povinnosti vybraných poskytovateľov platobných služieb a ďalšie legislatívne zmeny v zákone o DPH
Novela zákona o DPH (I.)
Dodanie stavebného stroja slovenskou spoločnosťou
Prepravné služby tovaru a DPH
Komentár k novele zákona o DPH (III.)
Dovoz tovaru z tretieho štátu a registrácia pre daň z pridanej hodnoty
Dôvody nepriznania odpočítania dane z pridanej hodnoty
Nákup služby z USA
Osoby povinné vyhotoviť faktúru
Uplatňovanie DPH v režime call-off stock v roku 2021 (II.)
Registračná povinnosť tuzemských zdaniteľných osôb v roku 2018
Zdaňovanie služieb daňou z pridanej hodnoty v roku 2019
Odpočítanie dane z tovarov a služieb pri registrácii platiteľa dane v roku 2021
Služby poskytované zriaďovateľom, ktorý je členom DPH skupiny, prevádzkarni v inom členskom štáte EÚ

Súvisiace otázky a odpovede

DPH a spätná oprava zakladu dane - 2.cast
Školenie pre zdaniteľnú osobu z EU.
FO a prenájom bytu - bytového priestoru vlastnej s.r.o.
Ust. § 7 nadobudnutie tovaru/služby a takto vzniknutá daňová povinnosť
Stavebné práce v Belgicku
Stavebné subdodávateľské práce v DE
Prevod nehnuteľnosti do osobného vlastníctva
Kladné a záporné položky na faktúre
Darovanie odpísaného vozidla spriaznenej osobe
Náklady spojené s predajom obchodného podielu
Pôžička konateľovi
Príjmy neziskovej organizácie za odídencov
Vklad fyzickej osoby do s. r. o.
Právne služby spojené s likvidáciou dcérskej spoločnosti
Dlhodobý prenájom bytu od FO pre s.r.o.
Automobil a DPH
Predĺžená splatnosť a uplatnenie § 53b zákona o DPH, uplatnenie § 17 osd. (27) zákona o dani z príjmov a predĺžená splatnosť.
DPH s poľskou firmou
Znášanie nákladov v súvislosti so zákonom č. 280/2006 Z. z.
Využívanie automobilu spoločníkom s. r. o.

Súvisiace predpisy

Zákon NR SR č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
Zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov