Digitálne platformy a digitálne služby za posledné desaťročie transformovali globálne hospodárstvo. V súčasnosti čelia daňovým výzvam, ktoré pre tradičné podniky neboli aktuálne. Charakter digitálnych služieb, založený na cezhraničných transakciách, neustále kladie otázky, či sú existujúce daňové systémy schopné efektívne zdaňovať ich príjmy.
Práve z tohto dôvodu vznikla potreba prispôsobiť daňové zákony jednotlivých štátov tak, aby zohľadňovali jedinečné vlastnosti digitálneho podnikania. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad právnych a ekonomických aspektov zdaňovania príjmov digitálnych služieb a digitálnych platforiem a predstaviť aktuálne európske smernice a iniciatívy zamerané na reguláciu tejto oblasti.
V článku sa budeme zaoberať problematikou zdaňovania príjmov generovaných digitálnymi platformami a službami. Najprv predstavíme právny a ekonomický rámec, ktorý definuje základné pojmy a koncepty súvisiace s príjmami z digitálnych platforiem a služieb. Následne predstavíme niektoré druhy digitálnych platforiem, ich úskalia a právne a ekonomické špecifiká s ohľadom na ich zdaňovanie. V závere sa zameriame na úvahy o tom, ako sa môže zdaňovanie digitálnych príjmov vyvíjať v budúcnosti v kontexte stále sa meniaceho digitálneho prostredia.
Digitálne služby
zahŕňajú širokú škálu aktivít, ktoré sú poskytované prostredníctvom digitálnych technológií, najmä internetu. Môže ísť o streamovanie obsahu, reklamy, poskytovanie cloudových služieb alebo sprostredkovanie online nákupov. Základným znakom digitálnych služieb je ich „nehmotná“ povaha - dodávajú sa na diaľku, často bez priamej prítomnosti poskytovateľa v krajine používateľa. Digitálne platformy, ako sú Google, Amazon, Facebook alebo Uber, poskytujú infraštruktúru pre transakcie medzi používateľmi a predajcami alebo pre priame poskytovanie služieb.Pojem „digitálna služba“ aktuálne nemá v slovenskom právnom poriadku jednotnú legálnu definíciu. Napriek častému využívaniu tohto pojmu v praxi a jeho významu pre oblasti ako dane, DPH či spotrebiteľské právo, zatiaľ neexistuje zákonom stanovené vymedzenie, ktoré by ho presne definovalo. V zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) sa spomínajú „elektronicky poskytované služby“ v ustanovení § 16 ods. 14, ktoré sa používajú na účely DPH a zahŕňajú online prístup k obsahu a digitálnym produktom bez potreby ľudskej intervencie. Tento termín však nezahŕňa celú šírku digitálnych služieb a nevyjadruje ich jednotne pre všetky právne oblasti. Nedostatok jednotnej definície spôsobuje nejasnosti pri aplikácii právnych predpisov a obmedzuje efektívne zdaňovanie a reguláciu digitálneho trhu.
-
Online trhoviská:
Platformy, ktoré umožňujú spotrebiteľom alebo podnikateľom uzatvárať online kúpne zmluvy alebo zmluvy o službách s podnikateľmi prostredníctvom webového sídla online trhoviska, poprípade na webovom sídle podnikateľa, ktorý využíva počítačové služby poskytovaného online trhoviskom.-
Internetové vyhľadávače:
Služby, ktoré umožňujú vyhľadávať informácie na internete v konkrétnom jazyku o akejkoľvek téme na základe konkrétneho alebo obdobného kľúčového slova, vety, poprípade iných údajov. Výsledkom sú následne hypertextové okná - linky, ktorými je možné požadov