Zdaňovacie obdobie

U elektromobilov za účelom zvýšenia motivácie podnikateľského sektoru na ich obstarávanie s cieľom podpory nízkoemisnej, resp. bezemisnej formy dopravy, a to v nadväznosti na "Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike" je zvýhodnené uplatňovanie daňových odpisov oproti klasickým automobilom so spaľovacím motorom. V súčasnosti platná právna úprava z daňového hľadiska zatraktívňuje obstarávanie batériových elektrických vozidiel (BEV) alebo plug-in hybridných elektrických vozidiel (PHEV), pričom plug-in hybridné elektrické vozidlá môžu byť v akejkoľvek kombinácii s iným druhom paliva alebo zdroja energie.

Spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty vystavila dňa 3. apríla 2024 dobropis, ktorého deň zdaniteľného plnenia bol 31. marec 2024. K akému mesiacu si môže odberateľ nárokovať DPH? Uvádza to v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze? Keby išlo o faktúru, bolo by to k 31. marcu, ale ako postupovať v prípade dobropisu? Odberateľ, ktorý DPH vracia, bude mať 100 % DPH priznanú až v apríli, kedy bol dobropis vystavený.

Nezdaniteľné časti základu dane ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO), pričom pri ich uplatňovaní sa berie do úvahy, aké príjmy daňovník (FO) dosahuje. Vo všeobecnosti platí, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej iba "NČZD") podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") si môže uplatniť iba daňovník (FO), ktorý dosahuje aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. V prípade ich kombinácie sa NČZD prednostne odpočítavajú od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP.

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2022, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona o DPH. Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ plánuje vybaviť oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. Môže vystaviť zhotoviteľ opravnú faktúru s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 12 písm. j) s uvedením svojho nového IČ DPH aj za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane? V tomto prípade by daňové priznanie za mimoriadne obdobie neobsahovalo žiadne údaje a zahraničná osoba nie je povinná podať kontrolný výkaz za toto obdobie. Je náš predpoklad a horeuvedený postup správny? Ak nie, ako má postupovať zahraničná osoba, aby správne vysporiadal vo veci spomínanej vyššie z hľadiska DPH. Uvedie odberateľ opravnú faktúru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH, alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie podľa pôvodného dátumu dodania služby? Za odpoveď Vám vopred ďakujem!

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na SK vlastní budovu, kde sú priestory, ktoré prenajíma iným podnikateľským subjektom na obchodné účely (nie na bývanie). Priestorov na prenájom je desať. Deviatim fakturuje prenájom s DPH a jednému bez DPH. Povedzme, že koeficient odpočítania DPH teda bude 0,9. Musí firma použiť uvedený koeficient pri krátení odpočtu DPH na vstupe len z plnení, ktoré vyslovene súvisia s činnosťou prenájmu? Alebo, ak má firma aj ďalšie činnosti, napríklad advokátske služby, tak musí koeficient použiť plošne na krátenie odpočtu pri všetkých činnostiach? Firma pri obstaraní budovy odpočítala DPH. Má začatie používania koeficientu, ako je uvedené v príklade, vplyv na pôvodne odpočítanú daň pri obstaraní nehnuteľnosti?

Inštitút mikrodaňovníka bol zavedený do zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") s účinnosťou od 1.1.2021 a platí pre fyzické aj právnické osoby. V úvodnej časti autorka uviedla podmienky, za akých sa môže daňovník stať mikrodaňovníkom, sú s tým spojené určité pravidlá, ktoré musí spĺňať fyzická aj právnická osoba. V pokračovaní článku sa o celej problematike dočítate ostatné podrobnosti.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera je upravená je § 11 ods. 3 až 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo na manžela možno uplatniť až po uplynutí zdaňovacieho obdobia a v prípade, že podmienky na jej uplatnenie neboli splnené na začiatku každého kalendárneho mesiaca daného roka, daňovníkovi vznikne nárok len na pomernú časť, a to vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené všetky podmienky na jej uplatnenie.

Daňový bonus je suma určená ako daňové zvýhodnenie oslobodené od dane podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. n) zákona č. 595/2023 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). V druhej časti článku sa autorka venuje daňovému bonusu, ktorý si môžu uplatniť daňovníci platiaci hypotekárne úvery.

Možnosť uplatniť odpočet nákladov alebo výdavkov na výskum a vývoj je predovšetkým podmienená posúdením, či v danom prípade skutočne ide o výskumno-vývojové činnosti. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") definíciu pojmov výskum a vývoj neobsahuje. Vymedzenie týchto pojmov možno nájsť v zákone č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 172/2005 Z.z.").

Inštitút mikrodaňovníka bol zavedený do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") s účinnosťou od 1.1.2021 a platí pre fyzické aj právnické osoby. Zámerom tejto špecifickej legislatívnej úpravy v ZDP je podporiť rozvoj malých a stredných podnikov. Ide o opatrenia, ktoré sú štátnou pomocou. Ktoré právnické osoby sa môžu v roku 2024 považovať za mikrodaňovníka a aké daňové výhody im z tohto postavenia vyplývajú?

Rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva, rozsah a preukázateľnosť účtovnej závierky účtovných jednotiek upravuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve" alebo "tento zákon").

Článok je zameraný na možnosti odpočítania, resp. umorovania daňovej straty dodatočne, a to podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, za ktoré si daňovník neodpočítal daňovú stratu v riadnom daňovom priznaní, v ktorom vykázal základ dane. Ide o základ dane, z ktorého si dovtedy neodpočítanú daňovú stratu alebo jej pomernú časť mohol odpočítať.

Preddavok na daň z príjmov je povinná platba, ktorú daňovník poukazuje daňovému úradu počas aktuálne prebiehajúceho zdaňovacieho obdobia. Táto platba sa vykonáva, ak skutočná výška dane za toto obdobie ešte nie je známa. Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby je komplexne upravené v ustanovení § 42 ZDP.

Spoločnosť, ktorá je mesačný platiteľ DPH v zdaňovacom období roka 2023 evidovala záväzky po splatnosti, pri ktorých uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku. V príslušných zdaňovacích obdobiach uplatnila § 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") a vrátila odpočítanú DPH daňovému úradu. S cieľom zmierlivého vyriešenia nárokov veriteľa uzatvoril dlžník písomne s veriteľom uznanie záväzku a dohodu o jeho zaplatení podľa § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p.

V priebehu roka 2023 boli vykonané zmeny zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), ktoré nadväzujú na úpravy iných právnych predpisov alebo boli predložené z iniciatívy poslancov Národnej rady SR.

Podľa ustanovenia § 15 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej "len ZDP") alebo ten, koho správca dane na to vyzve. ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

Takmer 6.000 daňovníkov dostane v nadchádzajúcich dňoch listy, v ktorých ich finančná správa upozorní na nesprávne uplatnený daňový bonus (DB) na vyživované dieťa za rok 2022. V prípade nezrovnalostí majú do konca februára čas na podanie daňového priznania (DP) a zaplatenie vzniknutého rozdielu na dani z príjmov. Finančná správa týmto pokračuje v listových kampaniach zameraných na podporu dobrovoľného plnenia daňových povinností.

Návrh zákona o tzv. dorovnávacej dani, ktorý do slovenskej legislatívy transponuje smernicu Rady EÚ č. 2022/2523 z 14. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii bol schválený. Cieľom zavedenia dorovnávacej dane je obmedziť daňovú konkurenciu štátov v oblasti nízkeho efektívneho zdanenia príjmov právnických osôb a zabezpečenie minimálneho zdanenia podnikov na Slovensku, ktoré sú súčasťou nadnárodných skupín aspoň na úrovni 15 %. Účinnosť zákona o dorovnávacej dani je od 31.12.2023

Vo Finančnom spravodajcovi (2023) v príspevku č. 31, bolo uverejnené oznámenie Ministerstva financií SR č. MF/013999/2023-721 o určení vzorov tlačív podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti.