Lehoty na vykonanie niektorých úkonov zo strany daňového subjektu voči správcovi dane upravuje príslušný hmotno-právny predpis, ktorým je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), napr. lehotu na vykonanie registrácie pre daň z pridanej hodnoty (DPH), lehotu na podanie daňového priznania k DPH upravuje zákon o DPH lehotu na registráciu k dani z príjmov alebo lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov upravuje ZDP. Lehoty na vykonanie niektorých úkonov pri správe daní upravuje aj procesný zákon, t. j. zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).
Na určenie lehoty na vykonanie úkonov a jej dodržanie sa uplatní aj § 1 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého, z ktorého vyplýva vo všeobecnosti, že úkony, ktoré pri správe ustanovuje hmotnoprávny predpis, postupuje sa podľa tohto zákona a nie podľa procesného zákona, a to platí aj pre lehoty uplatňované pri správe daní, a aj pri určení lehoty a jej dodržanie sa postupuje podľa daňového poriadku, ak hmotno-právny predpis túto lehotu neurčuje inak.
Spoločné ustanovenia k lehotám
Vo všeobecnosti je lehotu možné chápať ako určitý časový úsek, ktorý má začiatok a koniec a v tomto časovom úseku je povinný daňový subjekt alebo správca dane alebo účastník konania vykonať požadovaný úkon, na ktorý sa táto lehota vzťahuje.
Určenie lehoty, jej dodržiavanie, začiatok plynutia lehoty a koniec lehoty, predĺženie lehoty alebo odpustenie zmeškanej lehoty upravuje daňový poriadok v ustanoveniach:
- § 27 – Počítanie lehôt,
- § 28 – Predĺženie lehoty,
- § 29 – Zmeškanie lehoty.
Ide o ustanovenia o lehotách, ktoré sa vzťahujú na lehoty ustanovené v hmotno-právnych predpisoch ako aj na lehoty ustanovené v daňovom poriadku.
Pri určení lehoty a aj dodržaní platí základné pravidlo, že ak je lehota ustanovená zákonom, ide o zákonnú lehotu, ktorú je daňový subjekt ako aj správca dane povinný dodržať. Zákonom ustanovenú lehotu nemožno predĺžiť, ale je možné odpustiť jej zmeškanie, ale len v prípadoch, ak zákon neustanovuje, že túto lehotou nemožno odpustiť.
Ak na niektorý úkon pri správe daní nie je ustanovená lehota príslušným hmotno-právnym predpisom a ani daňovým poriadkom, určí primeranú lehotu na vykonanie tohto úkonu správca dane; táto lehota nemôže byť kratšia ako 8 dní; lehotu kratšiu ako 8 dní správca dane určí len vo výnimočných prípadoch, ak ide o jednoduchý úkon alebo osobitne naliehavé úkony, ktorá si vyžadujú urýchlene ich splnenie zo strany daňového subjektu.
♦ Príklad č. 1:
Daňový subjekt podal žiadosť o odpustenie sankcie podľa § 156 daňového poriadku. Po preskúmaní všetkých potrebných dokladov k žiadosti, správca dane zistil, že daňový subjekt nepredložil doklad o príjme osôb žijúcich v spoločnej domácnosti; ide o dôležitý doklad, pre posúdenie hmotnej núdze daňovníka.
Správca dane vyzval daňový subjekt pod