Poskytnutie služby za protihodnotu

Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku Gmina O. (C-612/21) zaoberal otázkou, či dodávka a montáž systémov obnoviteľnej energie uskutočnená obcou v prospech jej obyvateľov prostredníctvom podnikateľského subjektu, predstavuje dodanie tovaru a poskytnutie služieb podliehajúce dani z pridanej hodnoty (DPH).

Naša spoločnosť fakturuje práce pre českú spoločnosť, ktorá nemá na území Slovenskej republiky organizačnú zložku a ani nemá pridelené slovenské DIČ. Práce sú vykonávané na Slovensku. Máme faktúry za tieto práce vystavovať s DPH, alebo bez DPH?

Od 13. júna 2014 je účinný nový zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 102/2014 Z. z.“).

Platiteľ dane so sídlom v tuzemsku poskytuje vzdelávacie služby, organizuje rôzne školenia, semináre. Na školení organizovanom na Slovensku sa zúčastnia rôzne osoby, zdaniteľné osoby aj nezdaniteľné osoby z tuzemska aj zo zahraničia, ktoré po úhrade poplatku majú právo zúčastniť sa tohto školenia.

V príspevku sa autorka bližšie zaoberá určením miesta dodania služby a uplatňovaním základných a osobitných pravidiel v závislosti od postavenia príjemcu služby.

Základným predpokladom efektívneho fungovania komunitárneho práva je jednotný výklad a aplikácia jeho právnych noriem vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva zabezpečuje súdny systém, ktorého súčasťou je aj Súdny dvor Európskej únie. Rozhodnutia súdneho dvora o predbežných otázkach položených národnými súdmi členských štátov preto zohrávajú významnú úlohu aj v oblasti dane z pridanej hodnoty.

Advokáti sa výkonom svojej funkcie zaraďujú medzi fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. vykonávajú činnosti, ktoré sú podnikaním vykonávaným podľa osobitných predpisov. Autorka sa v príspevku stručne venuje problematike účtovníctva, daňových a odvodových povinností advokátov.

Ak zákon o dani z pridanej hodnoty oslobodzuje od dane zdaniteľné obchody, znamená to, že platiteľ dane pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby daň neuplatňuje (oslobodené dodania sa nezdaňujú). Zákon rozlišuje dva druhy oslobodenia od dane podľa toho, či pri oslobodenom dodaní tovaru alebo poskytnutí služby platiteľ dane má alebo nemá nárok na odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb, ktoré použil na oslobodené zdaniteľné obchody. Ak má pri oslobodení od dane platiteľ dane nárok na odpočítanie dane, ide o tzv. pravé oslobodenie, ak platiteľ dane nemá nárok na oslobodenie od dane, ide o tzv. nepravé oslobodenie.

Výmenný (barterový) obchod je druh obchodu, pri ktorom sa tovar alebo služby zamieňajú za určité množstvo iného tovaru alebo služieb. V článku sa čitatelia oboznámia s barterovým obchodom z právneho, účtovného a daňového hľadiska. Súčasťou príspevku je príloha s návrhom barterovej zmluvy.

Daň z pridanej hodnoty je v práve Európskych spoločenstiev upravená smernicami, ktoré sú záväzné pre členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu. Smernice nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžadujú si transpozíciu (prevzatie) do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu. Konkrétne v oblasti dane z pridanej hodnoty to znamená, že v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. sú obsiahnuté pravidlá smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Cit. smernica nahradila Šiestu smernicu Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov,ktorá bola k 1. januáru 2007 zrušená.

Pracovnú silu je nevyhnutné vo všeobecnosti považovať za najdôležitejší zdroj, ktorý má podnik k dispozícii. Aj v trhovom prostredí je spravidla najdrahším zdrojom, obzvlášť ak ide o kvalifikovanú pracovnú silu. Každý zamestnávateľ by si mal preto uvedomiť, že jeho úspešnosť a konkurencieschopnosť je v rozhodujúcej miere závislá na pracovnej sile a jej schopnostiach, pracovnom správaní, spokojnosti a vzťahu k zamestnávateľovi.

Dani z pridanej hodnoty podliehajú dodávky tovarov a služieb uskutočnené zdaniteľnými osobami. Základom dane je odplata (protihodnota) za dodané tovary a služby. V určitých oblastiach hospodárskej činnosti však uplatnenie základného mechanizmu dane z pridanej hodnoty môže spôsobovať problémy, prípadne viesť k dvojitému zdaneniu.

Oslobodenie od dane s právom na odpočítanie vstupnej dane sa uplatňuje v rámci medzinárodného obchodu, kedy v zásade dochádza k inkasu dane na výstupe zo zdaniteľného obchodu, avšak nie v krajine dodávateľa tovaru, resp. služby, ale v krajine odberateľa. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. upravuje oslobodenie od dane pri dodávkach tovarov a služieb v rámci medzinárodného obchodu a pri dovoze tovaru z tretích štátov v ustanoveniach § 43 až 48.

Základ dane a sadzby dane sú upravené v ustanoveniach § 22 až § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. V týchto ustanoveniach sú prebraté Čl. 73 až 99 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

V druhej časti článku komentujeme ďalšie zmeny, ktoré priniesla novela zákona o dani z pridanej hodnoty – zákon č. 593/2007 Z. z.

V podnikateľskej praxi dochádza k tzv. prefakturácii miezd v súvislosti s dočasným pridelením zamestnancov podľa § 58 Zákonníka práce. Podľa cit. ustanovenia zamestnávateľ sa môže so zamestnancom písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inému, tzv. užívateľskému zamestnávateľovi. Užívateľský zamestnávateľ môže teda využívať na realizáciu svojich úloh okrem svojich kmeňových zamestnancov aj zamestnancov iného zamestnávateľa. V bežnej praxi sa tieto prípady nazývajú ako nájom alebo personálny lízing.

Článok je prvým zo série článkov o uplatňovaní dane z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. v z. n. p. Jednotlivé články sa postupne budú zaoberať základnými náležitosťami tejto dane, a to predmetom dane, zdaniteľnou osobou, registráciou pre daň, miestom zdaniteľného obchodu, základom dane, vznikom daňovej povinnosti a práva na odpočítanie dane, oslobodením od dane, osobitnými úpravami uplatňovania dane a administratívnymi povinnosťami zdaniteľných osôb.

Dňom vstupu SR do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorého právnym základom je Šiesta smernica Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov. Jednotný výklad ustanovení Šiestej smernice, a tým jednotnú aplikáciu zákonov jednotlivých členských štátov Európskej únie zabezpečujú rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. V nasledujúcom texte sú uvedené vybrané rozsudky Súdneho dvora spolu s ustanoveniami Šiestej smernice a zákona o DPH, ktorých sa týkajú.

Zákon č. 651/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z. bol prijatý NR SR 26. 10. 2004. Novelu zákona z pohľadu riešenia problematiky je možné rozdeliť do štyroch blokov: 1. riešenie cezhraničných dodávok plynu a elektrickej energie v rámci Európskeho spoločenstva, 2. zjednodušenie pre zahraničné osoby, 3. úprava platného zákona – odstránenie nekorektných ustanovení a zosúladenie zákona nadväzne na 6. Smernicu Rady č. 77/388/EHS a 4. ostatné zmeny zákona.