Nepeňažný vklad

V príspevku sa zaoberáme otázkami v súvislosti s transakciami uskutočnenými akciovou spoločnosťou, s ohľadom na príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") a smernice Rady  2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH").

V druhej časti príspevku autorka rozoberá zánik pohľadávok. Vysvetľuje okrem iného napríklad spôsob započítania takejto zaniknutej pohľadávky, postúpenie pohľadávky a s tým súvisiace účtovanie u postupcu a postupníka alebo odpisovanie zaniknutých pohľadávok.

Spoločnosť predáva jazdené vozidlá, pričom má v portfóliu jazdené vozidlo, ktoré spoločník vložil do spoločnosti ako nepeňažný vklad do iných kapitálových fondov. Toto vozidlo chcú predať, pôvodne pred vkladom do spoločnosti bolo obstarané s použitím § 66. Môžu toto vozidlo teda ďalej predať s použitím § 66?

Fyzická osoba sa môže zúčastňovať na podnikaní právnickej osoby svojim vkladom, či už peňažným alebo nepeňažným, pričom pravidlá pre uskutočnenie takýchto vkladov sú nastavené v ustanoveniach zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“). Ustanovenie Obchodného zákonníka rozlišujú predovšetkým vklady do základného imania spoločnosti podľa § 59, pričom uvedené ustanovenie sa s účinnosťou od 1. 1. 2018 primerane použije aj na nové ustanovenie riešiace vklady do ostatných kapitálových fondov uvedené v § 217a.

Účtovanie nepeňažných vkladov a nepeňažných príspevkov je ustanovené v § 27a opatrenia č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“).

V praxi často nastáva prípad, keď samostatne zárobkovo činná osoba, platiteľ DPH, obstará na účely svojho podnikania osobný automobil, pričom si v plnej či čiastočnej miere uplatnil právo na odpočítanie vstupnej DPH. Neskôr však z rôznych dôvodov (rast podnikania, lepšie znejúce meno či značka firmy, obmedzené ručenie majetkom spoločnosti a pod.) ukončí podnikanie fyzickej osoby a ďalej bude pokračovať prostredníctvom inej právnej formy. Najčastejšie formou spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bude jediným či jedným z viacerých spoločníkov, prípadne aj štatutárnym zástupcom (konateľom). Osobný automobil alebo iný majetok však plánuje využívať aj v podnikaní prostredníctvom novej spoločnosti.

“Vložiť” resp. poskytnúť peniaze vlastnej či cudzej spoločnosti možno rôznymi cestami, nie každá však v konečnom dôsledku správa rovnako. Sedel som nedávno s jedným známym nad jeho otázkou “Ako mám zainvestovať peniaze do vlastnej firmy?“ Znie to tak jednoducho  Nech sa páči, základné formy poskytnutia peňazí či iného majetku obchodnej spoločnosti s výhodami, nevýhodami a pokusom vysvetliť, ako sa správajú v samotnej firme:

Nepeňažné vklady realizované do obchodných spoločností a ich daňové dôsledky sú na účely dane z príjmov nosne riešené v § 17b a § 17d zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Spoločnosť ABC, s. r. o., je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) a stane sa jedným zo spoločníkov novozaloženej spoločnosti NOVA, s. r. o., s nepeňažným vkladom do základného imania. Výška zapísaného nepeňažného vkladu bude 4 000 €. Vkladom budú stavebné pozemky, ktoré boli ocenené znaleckým posudkom na hodnotu 50 000 €, ich účtovná hodnota je 48 000 € v účtovníctve ABC, s. r. o. Spoločnosť ABC, s. r. o., musí odviesť z výšky vkladu DPH. Odvedie spoločnosť DPH z výšky vkladu 4 000 €, teda 800 € alebo suma 4 000 € bude už vrátane DPH, keďže novozaložená spoločnosť NOVA, s. r. o., nie je platiteľom DPH? Bude mať spoločnosť NOVA, s. r. o., možnosť uplatniť si odpočet DPH pri registrácii, ak sa stane platiteľom DPH? Bude u spoločnosti ABC, s. r. o., rozdiel medzi hodnotou vkladu 4 000 € a účtovnou hodnotou 48 000 € daňovým nákladom? Spoločnosť NOVA, s. r. o., nadobudne vkladom 4 000 € pozemky v hodnote 50 000 €, ich reálnu hodnotu bude viesť v podsúvahovej evidencii alebo musí daňovo upraviť základ dane z rozdielu?

Podľa ust. § 6 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa. Na viacerých miestach Obchodný zákonník pracuje s pojmom „iné vlastné zdroje“. Otázka iných vlastných zdrojov sa stala akútnou po zavedení ustanovení o kríze kapitálovej obchodnej spoločnosti, keďže akcionári (spoločníci) môžu mať záujem na tom, aby spoločnosť nebola v kríze a na ten účel potrebujú relatívne rýchlo zvýšiť vlastné zdroje spoločnosti. S cieľom odstrániť problémy z aplikačnej praxe a vyjasniť pozíciu vlastných zdrojov spoločnosti bola s účinnosťou od 1. januára 2018 ustanovená v Obchodnom zákonníku tvorba a použitie kapitálového fondu z príspevkov.

Príklad: Firma A – SZČO v roku 2014 kúpila HIM (kamióny, nákladné automobily). Zaradila ich do majetku a odpisovala ho. V tom istom roku sa SZČO rozhodla, že uvedený majetok vloží do spoločnosti B ako nepeňažný vklad tichého spoločníka. Postupuje firma A správne, ak ku dátumu vkladu do inej spoločnosti vyradí HIM v zostatkovej cene, čo sa premietne do daňových výdavkov? Zároveň voči spoločnosti B zaeviduje pohľadávku v sume nepeňažného vkladu. Keďže za vklad nemá príjem, nebude uvedená pohľadávka v daňových príjmoch. Čo v prípade, že v nasledujúcich rokoch bude firma A poberať podiely na zisku? Tie už by tiež nemali byť daňovým príjmom, pretože boli už zdanené v spoločnosti B. Je uvedený postup správny?    

Právnická osoba A vkladá do základného imania spoločnosti B nepeňažný vklad, ktorého účtovná cena je 1 000 €, daňová zostatková cena 800 €, uznaný vklad 1 500 €. Zároveň svoj obchodný podiel v spoločnosti B predá fyzickej osobe za 500 €. Aké dopady budú mať uvedené transakcie na daň z príjmu jednotlivých účastníkov?

Právnická osoba A vkladá do základného imania spoločnosti B nepňažný vklad, ktoréjo účtovná cena je 1 000, daňová zostaková cena 800, uznaný vklad 1 500. Zároveň svoj obchodný podiel v spoločnosti B predá fyzickej osobe za 500. Aké dopady budú mať uvedené transakcie na daň z príjmu jednotlivých účastíkov?

Úpravy týkajúce sa nepeňažných vkladov (NV) do základného imania obchodných spoločností boli doplnené do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) zákonom č. 504/2009 Z. z., v rámci tzv. podnikových kombinácií. Druhá časť príspevku pokračuje hlavne NV podnikateľov, ktorý účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva.

Úpravy týkajúce sa nepeňažných vkladov (NV) do základného imania obchodných spoločností boli doplnené do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) s účinnosťou od 1. 1. 2010 zákonom č. 504/2009 Z. z., v rámci tzv. podnikových kombinácií, ako napr. aj predaj podniku, zlúčenie, splynutie obchodných spoločností s cieľom zabezpečiť právnu istotu pri ich realizácii.

Obecné zastupiteľstvo rozhodlo o nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti (akciová spoločnosť), kde je obec 100 %-ným akcionárom. Nepeňažným vkladom má byť budova, ktorej zostatková cena je nižšia, ako jej ocenenie znalcom. V akej výške sa má zaúčtovať vklad?

Tretia, posledná časť článku z cyklu Cezhraničné reorganizácie z pohľadu dane z príjmov v SR a európskeho práva je venovaná národnej právnej úprave zdaňovania reorganizácii, a to v zmysle zákona o dani z príjmov.

Obchodný zákonník v § 59 ustanovuje, že vklad do základného imania môže byť realizovaný aj v nepeňažnej podobe. Vkladom spoločníka sa totiž rozumie súhrn peňažných prostriedkov (tzv. peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (tzv. nepeňažný vklad), ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do obchodnej spoločnosti a podieľať sa ním na jej podnikaní.

Podnikám ako fyzická osoba (FO), platiteľ DPH, v ubytovacom a stravovacom zariadení – v malom hoteli, ktorý som kúpil a zaradil do majetku firmy. Majetok opravujem, zveľaďujem a odpisujem. Zostatková účtovná hodnota stavby k 31. 12. 2006 je vo výške 4 900 000 Sk, vonkajšie úpravy 1 500 000 Sk a pozemku 2 000 000 Sk. Súčasťou komplexu hotela je samostatná časť spojená prechodom s mojou kúpenou časťou a samostatne stojacou historickou budovou a nádvorím.

V podnikateľskej praxi nebýva ojedinelé, že podnikateľ uvažuje pretransformovať svoje podnikateľské aktivity z formy fyzickej osoby (FO) na formu právnickej osoby (PO). V počiatočnej fáze podnikanie formou FO v porovnaní s podnikaním niektorej z obchodných spoločností má viaceré výhody: FO nepotrebuje pre svoj vznik žiaden počiatočný vklad, môže viesť jednoduché účtovníctvo, čo väčšina podnikateľov aj využíva. K neskoršiemu rozhodnutiu o zmene formy podnikania prispieva predovšetkým priaznivý vývoj firmy, rozšírenie podnikateľských aktivít a vo vzťahu k obchodným partnerom zvýšenie dôveryhodnosti. V neposlednom rade zmenu formy podnikania ovplyvňuje aj skutočnosť, že podnikateľ – FO ručí za vzniknuté záväzky celým svojím majetkom.