Evidencie podľa zákona o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) upravuje vedenie daňovej evidencie v § 6 ods. 10 a ods. 14. Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch z prenájmu, ktoré nie sú podnikaním, preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

I.

Evidencia podľa § 6 ods. 10 ZDP

Pre tento typ evidencie sa môže rozhodnúť podnikateľ, ktorý nechce viesť účtovníctvo, lebo pre rozsah jeho podnikateľskej činnosti je administratívne náročné. Podstata evidencie podľa § 6 ods. 10 ZDP spočíva v tom, že podnikateľ nepreukazuje daňové výdavky v skutočnej výške. Toto ustanovenie ZDP umožňuje uplatniť daňové výdavky v paušálnej výške (paušálne výdavky), ktoré od 1. 1. 2011 môže uplatniť už len vo výške 40 % z úhrnu príjmov z podnikania alebo z inej zárobkovej činnosti, pričom suma paušálnych výdavkov predstavuje všetky daňové výdavky podnikateľa, ku ktorým si môže pripočítať poistné a príspevky do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, ktoré je podnikateľ povinný platiť a ktoré si môže popri paušálnych výdavkoch uplatniť v skutočnej výške.

Podmienkou vedenia evidencie je, že:

• daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo
• ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty, tak len časť zdaňovacieho obdobia,
• neuplatňuje preukázateľné daňové výdavky, t. j. výdavky podnikateľom skutočne vynaložené.

Len ten daňovník, ktorý v príslušnom zdaňovacom období vôbec nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo ktorý bol k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia platiteľom dane z pridanej hodnoty a k 31. decembru tohto zdaňovacieho obdobia už nie je alebo ten, ktorý k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a k 31. decembru tohto zdaňovacieho obdobia už je, si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov.

Vedenie evidencie spočíva v evidovaní:

• príjmov v časovom slede,
• zásob,
• pohľadávok.

Prednosťou tejto evidencie je, že daňovník nemusí viesť povinne evidenciu odpisovaného hmotného a nehmotného majetku, krátkodobého a dlhodobého finančného majetku (peňažných prostriedkov v hotovosti a v bankách, cenín, šekov, cenných papierov a pod.) alebo evidenciu záväzkov. Nie je povinný v priebehu, ani ku koncu zdaňovacieho obdobia inventarizovať majetok a záväzky a zostaviť účtovnú závierku.

Evidencia podľa § 6 ods. 11 ZDP

Daňovník, ktorého príjem podľa § 6 ods. 3 ZDP predstavuje príjem z prenájmu z nehnuteľností, ktorý nie je príjmom z podnikania ani zo závislej činnosti, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia:

• evidenciu,
• jednoduché účtovníctvo alebo
• podvojné účtovníctvo.

Evidencia pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností spočíva v evidovaní:

• príjmov v časovom slede,
• preukázateľne vynaložených daňových výdavkov v časovom slede,
• hmotného a nehmotného majetku, ktorý možno odpisovať,
• zásob,
• pohľadávok,
• záväzkov.

Do príjmov z nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP patria len príjmy zo samotného prenájmu nehnuteľností, pri ktorom sa poskytujú len základné služby, ktoré sú podmienené riadnou prevádzkou nehnuteľností (voda, elektrina, plyn).

Preukázateľnosť výdavkov spočíta v tom, že daňovník je schopný výdavky doložiť hodnovernými dokladmi, ktorými dokumentuje, že ich v skutočnosti vynaložil a vecne súvisia s príjmami podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Výhodou evidencie je, že daňovník nemusí povinne viesť evidenciu finančného majetku, napr. peňažných prostriedkov v hotovosti a na účtoch v bankách, cenín, šekov, cenných papierov a ďalšieho finančného majetku, dlhodobého majetku, ktorý je vylúčený z odpisovania. Nie je povinný v priebehu, ani ku koncu zdaňovacieho obdobia inventarizovať majetok a záväzky a zostaviť účtovnú závierku.

Daňová evidencia podľa § 6 ods. 14 ZDP

Daňová evidencia je v podstate obdobou jednoduchého účtovníctva, ktorej cieľom je nižšia administratívna náročnosť pre podnikateľov, keďže ZDP, ktorý ju zaviedol, nie je predpísaná jej forma vedenia. Forma daňovej evidencie sa odvíja od jednotlivých zložiek obchodného majetku, s ktorými podnikateľ podniká. Na rozdiel od jednoduchého účtovníctva slúži daňová evidencia prvotne k zisteniu základu dane z príjmu, ale ak ju bude podnikateľ poctivo a priebežne viesť, získa celkový prehľad o stave a pohybe svojho majetku a záväzkov. Teda mu môže slúžiť aj pre rozhodovanie a riadenie svojho podnikania. Rovnako ako jednoduché účtovníctvo aj daňová evidencia sa opiera o doklady, ktorými podnikateľ dokladá svoje príjmy, tak aj preukázateľné daňové výdavky. Ťarcha rozhodnutia, či podnikateľ bude viesť jednoduché účtovníctvo alebo daňovú evidenciu, je na ňom samotnom.

Daňová evidencia je určená pre podnikajúce fyzické osoby (FO), ktoré dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. pre podnikateľov, ktorí dosahujú príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a pre podnikateľov, ktorí podnikajú na základe živnosti alebo dosahujú príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napr. advokáti, veterinárni lekári, notári, znalci a tlmočníci a pod., ktorí neúčtujú v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva a nepreukazujú výdavky stanovené percentom z úhrnu zdaniteľných príjmov.

Daňovú evidenciu môže viesť daňovník, ktorý podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť za týchto podmienok:

• činnosť vykonáva samostatne (vlastnými silami) bez pomoci zamestnancov, z čoho vyplýva, že nemôže nikoho zamestnať ani na dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o brigádnickej činnosti,
• v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období jeho príjem nepresiahol 170 000 €,
• uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľné daňové výdavky.

Daňovú evidenciu podľa tohto ustanovenia nemôže viesť FO, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP, t. j. príjmy z prenájmu nehnuteľností.

Daňová evidencia sa vedie počas celého zdaňovacieho obdobia, daňovník nemôže teda časť zdaňovacieho obdobia účtovať a časť zdaňovacieho obdobia viesť daňovú evidenciu. Výnimka bola možná na základe prechodného ustanovenia § 52g ods. 11 ZDP len pre rok 2009. Môže ju viesť aj platiteľ dane z pridanej hodnoty, pričom na účely DPH musí viesť daňovník také záznamy a evidencie, ktoré určuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.

Vedenie daňovej evidencie spočíva v zaznamenávaní:

• príjmov v časovom slede,
• daňových výdavkov v časovom slede,
• prijatých a vydaných dokladov v súvislosti s príjmami a daňovými výdavkami v časovom slede, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
• hmotného a nehmotného majetku, využívaných na podnikanie,
• zásob,
• pohľadávok,
• záväzkov.

Prednosťou daňovej evidencie je, že daňovník nie je povinný viesť evidenciu peňažných prostriedkov v hotovosti a na účtoch v bankách, cenín, šekov a ostatného finančného majetku. Ku koncu zdaňovacieho obdobia nie je povinný vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov a zostaviť účtovnú závierku.

Poznámka: Daňovník musí viesť evidenciu všetkého hmotného a nehmotného majetku, odpisovaného aj vylúčeného z odpisovania, ak ho používa pri podnikaní.

Ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia nedodrží podmienky vedenia daňovej evidencie alebo ich poruší, napr. tým, že príjme zamestnanca, môže viesť daňovú evidenciu len do konca toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom podmienky jej vedenia nedodržal alebo porušil. V bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období má zákonom zakázané viesť ďalej daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 ZDP, môže sa však rozhodnúť, či bude viesť účtovníctvo (jednoduché alebo podvojné) alebo evidenciu predpísanú ZDP pri uplatňovaní paušálnych výdavkov.

Postup pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov je upravený v § 51a ZDP. Pri prechode z daňovej evidencie na percentuálne výdavky (§ 6 ods. 10 ZDP) daňovník postupuje podľa druhého bodu usmernenia MF SR č. MF/011092/2009-72 na postup pri prechode z evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. na daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 a 15 zákona č. 60/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon  o dani z príjmov a  z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 a 15 zákona o dani z príjmov na evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Postup prechodu z daňovej evidencie na jednoduché účtovníctvo špecificky upravený nie je. Podľa § 51a ods. 3 ZDP daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu, neupravuje základ dane. Pri prechode z daňovej evidencie na podvojné účtovníctvo v súlade s § 51 ods. 2 ZDP sa postupuje podľa usmernenia MF SR č. MF/11087/2009-721 na postup pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 a 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 60/2009 Z. z. a z daňovej evidencie vedenej podľa § 6 ods. 14 a 15 zákona o dani z príjmov do sústavy podvojného účtovníctva.

Podmienkou, ktorú musí daňovník dodržať, je aby sa v daňovej evidencii príjmy a daňové výdavky evidovali v časovom slede. To znamená, že zápisy musia byť evidované pravidelne a chronologicky, tak ako vznikali.

Aj keď ZDP neurčuje postup pri oprave záznamu v daňovej evidencii, odporúčame vykonať opravu spôsobom, ktorý pripúšťa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Oprava záznamu v daňovej evidencii by sa mala vykonať tak, aby bolo možné určiť:

• osobu, ktorá príslušnú opravu vykonala,
• deň jej vykonania,
• obsah opravovaného záznamu pred opravou a po oprave.

Ak daňovník pokračuje v podnikateľskej činnosti a viedol daňovú evidenciu v predchádzajúcom roku, musí v&