Nedoplatok

Dobrý deň prajem, sme právnická osoba, platiteľ DPH účtujúca v PÚ. Máme uzatvorenú nájomnú zmluvu na nebytový priestor s nájomcom, právnickou osobou, platiteľom DPH. Predmetom nájomnej zmluvy je len na nájomné. Spotreba energie - vodné sa fakturuje nájomcovi raz ročne na základe vyúčtovacej faktúry od dodávateľa energií. Preddavkové platby dodávateľovi energií sa platia mesačne, účtujeme na základe predpisu 502,343 MD, 325 D. Prefakturovanie vodného nájomcovi účtujeme 311 MD, 602,343 D. Vyúčtovacie obdobie je kalendárny rok, od júna do júna. Od nájomcu máme informáciu o zvýšenej spotrebe vody za rok 2023, očakávame teda nedoplatok a vytvorili sme rezervu 502/323. Moja otázka znie, či máme v roku 2023 účtovať aj o výnosoch budúceho obdobia, keďže spotreba vody za rok 2023 sa bude fakturovať až v júni 2024?

Vznik záložného práva správcu dane na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva. Preto autoritatívne zriadiť záložné právo môže správca dane len rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie správcu dane pritom musí obsahovať jednotlivé obligatórne súčasti. Taktiež platí, že proti rozhodnutiu správcu dane možno podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka pritom má súvis aj s konaním o povolenie odkladu platby dane alebo jej úhrady v splátkach, ktoré sa začína na základe žiadosti daňového subjektu.

Čo je to nevyfakturovaná dodávka, kedy vzniká a ako sa o nej účtuje? Nevyfakturovaná dodávka predstavuje účtovný prípad, ktorý sa v danom účtovnom období uskutočnil (prijatá dodávka alebo prijatá služba, poskytnutá dodávka alebo poskytnutá služba) a na ktorý účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (napr. k 31.12.2023) neobdržala účtovný doklad, alebo účtovný doklad nevystavila. V rámci nevyfakturovaných dodávok možno hovoriť o nevyfakturovanom záväzku alebo o nevyfakturovanej pohľadávke.

Pri preverovaní oprávnenosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) platiteľom dane v rámci daňovej kontroly by mal správca dane rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

Vyvstala u nás otázka ohľadom premlčania daňových nedoplatkov k poplatku za komunálny odpad – zo starej exekúcie. Ide o konkrétny prípad: daňový nedoplatok FO z roku 2005 bol vymáhaný v exekučnom konaní v roku 2016, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. 6. 2017 dňa 12. 9. 2022 bolo exekučné konanie ukončené z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Výzva na zaplatenie nedoplatku z roku 2005 bola naposledy zaslaná a doručená daňovníkovi v roku 2014. Kedy sa premlčí uvedený daňový nedoplatok z roku 2005? (počas daňového exekučného konania 6-ročná premlčacia lehota neplynie - § 85 ods. 1, 2 daňového poriadku).

Podľa ustanovenia § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o úveroch") sa na účely uplatňovania sumy daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") za úver na bývanie považuje len úver s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov a najviac 30 rokov.

Vo všeobecnosti platí, že fyzické osoby si môžu znížiť vypočítanú daň z príjmov FO o daňový bonus na vyživované dieťa a daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie. V roku 2023 si môžu uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa podľa § 33 ods. 2 až 11 a prechodného ustanovenia § 52zzp ods. 4 až 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) iba tie fyzické osoby, ktoré dosahujú aktívne príjmy, t. j. zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak splnia zákonom stanovené podmienky. Naopak, uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP nie je podmienené dosahovaním aktívnych príjmov.

V priebehu roka 2021 boli schválené tri novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

V článku je uvedený praktický príklad a podrobný návod, ako vyplniť daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

Povolenie daňovej úľavy predstavuje právny inštitút daňového konania, prostredníctvom ktorého príslušný správca dane môže znížiť výšku daňovej povinnosti u daňového subjektu. Ide pritom o oprávnenie správcu dane povoliť takúto úľavu na dani v konkrétnom prípade. Predmetom tohto článku preto bude uvedenie jednotlivých obsahových náležitostí žiadosti daňového subjektu o daňovú úľavu. Taktiež bude venovaná pozornosť aj otázke rozhodnutia, ktorým správca dane povolí daňovú úľavu na dani u daňového subjektu. Uvedené budú prípady, keď správca dane nemôže povoliť úľavu na dani, pretože takýto postup neumožňuje právna úprava. Pritom daňový subjekt nemá právny nárok na povolenie úľavy na dani, a to ani vtedy, keď splní podmienky ustanovené platnou právnou úpravou.  

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) umožňuje daňovým subjektom využiť inštitút odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach, ak sa daňový subjekt v čase splatnosti dane dostane do platobnej neschopnosti z objektívnych alebo aj zo subjektívnych dôvodov. Ak daňový subjekt nezaplatí daň vo výške a v lehote jej splatnosti, stáva sa daň, v prvý deň po lehote jej splatnosti daňovým nedoplatkom.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) ustanovuje pre zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane (ďalej len „zamestnávateľ“), povinnosti súvisiace so zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti. S povinnosťami súvisia aj rôzne lehoty, ktoré je zamestnávateľ povinný dodržať.

V rámci legislatívneho procesu zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej ľudskej choroby COVID-19(ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“) MF SR sa zákonom č. 264/2020 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona č. 67/2020 Z. z.“) uvoľňujú niektoré opatrenia vo finančnej oblasti, a to aj napriek tomu, že obdobie pandémie stále trvá.

Za účelom čiastkového riešenia aktuálnych problémov na zamedzenie šírenia koronavírusu COVID-19 a na zmiernenie jeho následkov na ekonomiku a podnikanie daňových subjektov bolo vydané nariadenie vlády SR č. 48/2020 Z. z. z 18. marca 2020 o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z príjmov (ďalej len „nariadenie“).

Daňovník, ktorý po lehote na podanie daňového priznania zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od tej, ktorú uviedol v daňovom priznaní, podáva dodatočné daňové priznanie.

Cieľom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie je vypočítať poistné zo skutočných príjmov poistenca za celý rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. Platiteľ poistného, ktorý je účtovnou jednotkou je povinný rozdiely vyplývajúce z ročného zúčtovania poistného vysporiadať aj účtovne v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. a opatrením č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) a opatrením č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“).

Vydávanie písomného súhlasu správcu dane v súvislosti so založením spoločnosti a jej zápisom do obchodného registra a v súvislosti s prevodom obchodného podielu ako aj s návrhom na výmaz spoločností z obchodného registra a podmienky v súvislosti s vydaním tohto súhlasu správcu dane upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Daň z nehnuteľností môže obec na rok 2019 ukladať a vyrubiť, ak je správcom dane zavedená všeobecne záväzným nariadením platným k 1. januáru 2019. Keďže táto majetková daň je podstatnou položkou príjmovej základne obce, daň z nehnuteľností obce zavádzajú každoročne. V druhej časti článku sa čitatelia okrem iného dozvedia viac o spôsobe platenia dane, započítaní a vysporiadaní nedoplatkov, prípadne o sankciách pri nesplnení podmienok zákona.

Kategóriu daňového nedoplatku upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) vo viacerých ustanoveniach. Tieto ustanovenia upravujú daňový nedoplatok od jeho vzniku, spôsob jeho vysporiadania ako je zaplatenie daňovým dlžníkom alebo zápočtom s daňovým preplatkom alebo vymáhaním správcom dane a jeho zánik, či už zaplatením alebo trvalým odpísaním za ustanovených podmienok v daňovom poriadku.

Preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „preddavky na poistné“), ktoré zamestnancovi zráža zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roka zo mzdy a rovnako aj preddavky na poistné, ktoré je povinný platiť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) v súvislosti s dosahovaním uvedených príjmov sú výdavkami, ktoré pri výpočte základu dane z príjmov fyzickej osoby znižujú dosiahnuté zdaniteľné príjmy podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Pri ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „ročné zúčtovanie poistného“) zdravotná poisťovňa vypočíta skutočnú výšku poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „poistné“) a po zohľadnení zaplatených preddavkov na poistné vypočíta sumu preplatku alebo nedoplatku na poistnom.