Dcérska spoločnosť

Spoločnosť A (spoločnosť s r. o.) vlastní 50 % podiel v spoločnosti B (spoločnosť s r. o.). Na valnom zhromaždení spoločnosti B sa rozhodlo, že sa zníži základné imanie spoločnosti len na povinnú výšku a použije sa to na krytie strát minulých rokov. Ako by mala účtovať spoločnosť A zníženie základného imania spoločnosti B a krytie straty? Je potrebné vyradiť podiel účtovným zápisom 561 – Predané cenné papiere a podiely / 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke a následne účtovať o pohľadávke? Ide o daňové výdavky?

Môžete, prosím, na príklade popísať konsolidáciu odpisov majetku medzi materskou a dcérskou účtovnou jednotkou? 

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku Berlin Chemie A. Menarini SRL (C-333/20) zaoberal otázkou, či spoločnosť so sídlom v jednom členskom štáte má prevádzkareň v inom členskom štáte z dôvodu, že v ňom má dcérsku spoločnosť, ktorá jej poskytuje ľudské zdroje a technické prostriedky na základe zmlúv o poskytovaní služieb okrem iného. v oblasti marketingu, reklamy a legislatívnej regulácie, ktoré môžu mať priamy vplyv na objem jej predaja.

Spoločnosť obstarala akcie spoločnosti, pričom táto spoločnosť sa stane jej dcérskou spoločnosťou. Otázkou je, kedy je možné účtovať na účet 061 o zaradení cenných papierov do majetku spoločnosti. V zmysle postupov je dňom účtovného prípadu deň, kedy sa uskutoční vklad do obchodnej spoločnosti. Je to deň podpisu zmluvy resp. je to deň zapísu do CDCP?

Daňový systém v Kazachstane je svojimi princípmi blízky tomu na Slovensku. Pre účely daní z príjmu sa uplatňuje daň z príjmu právnických osôb a daň z príjmu fyzických osôb. Uplatňujú sa ale tiež špeciálne daňové režimy v niektorých sektoroch, napríklad v oblasti poľnohospodárskych aktivít (zníženie daňového bremena), alebo v ťažiarenskom priemysle (zvýšenie daňového bremena). Existujú tiež zjednodušené režimy pre malé a stredné podniky.

Spoločnosť zaoberajúca sa predajom stravných kupónov fakturovala doteraz nominálnu hodnotu stravných kupónov + službu sprostredkovania stravovania s 20 % DPH slovenskej organizačnej zložke českého odberateľa. Organizačná zložka je v SR registrovaná pre DPH podľa § 4. Z českej materskej spoločnosti však prišla požiadavka, aby sme už nefakturovali ich slovenskej organizačnej zložke, ale priamo na českú materskú spoločnosť (matku), ktorá je registrovaná pre DPH v Českej republike (dodanie podľa § 15 ods. 1, s prenosom daňovej povinnosti). Doplnenie: Miesto dodania pri službe sprostredkovania stravovania, ktorú poskytujeme, sa určuje podľa základného pravidla t. j. podľa § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.  (ďalej len "zákon o DPH"). Na strane druhej však sú stravné kupóny územne limitované pre použitie v SR. Ak nám zahraničný partner registrovaný pre DPH v inom členskom štáte (resp., z tretieho štátu) neuvedie, že má v SR stálu prevádzkareň, je síce predpoklad, že má v SR stálu prevádzkareň, ale nemusí to tak byť. Ak sa nám sám neprizná, tak to nevieme určiť. Otázka: Bolo by z hľadiska DPH zákonne správne fakturovať priamo spoločnosti z ČR bez DPH, aj keď je predpoklad, že má v SR organizačnú zložku (stálu prevádzkareň), resp. sme povinní zo zákona obdobne pri všetkých našich zahraničných partneroch, ktorým fakturujeme s prenosom daňovej povinnosti, zisťovať, či majú v SR organizačnú zložku / stálu prevádzkareň a či budú stravné kupóny využívať v rámci stálej prevádzkarne v SR?

V dokončení článok ponúka konkrétne príklady realizácie prvej eliminácie účtovnej hodnoty investície s podielom na vlastnom imaní v dcérskom podniku ku dňu akvizície (prvá konsolidácia kapitálu), konsolidačné operácie zamerané na elimináciu vzájomných pohľadávok a záväzkov a elimináciu zostatkov účtov, vnútroskupinových transakcií, nákladov a výnosov.

Kritériám pre vznik povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a jej rozsahu (vymedzeniu konsolidovaného celku) sa autorka venovala v čísle 5/2010 v prvej časti príspevku. Cieľom druhej časti je prezentovať a analyzovať postupy konsolidácie dcérskych podnikov uplatňovaných pri zostavovaní závierky.

Malé a stredné podniky (Small and Medium-sized Entities, SME) tvoria podľa Rady pre Medzinárodné účtovné štandardy (IASB) 95 % všetkých svetových spoločností. Používatelia účtovných závierok týchto spoločností – vlastníci priamo nepodieľajúci sa na riadení podnikov, existujúci a potenciálni veritelia, ratingové agentúry – majú iné informačné potreby, ako kapitáloví investori investujúci svoje prostriedky do spoločností verejne obchodovaných na kapitálových trhoch. Pravidlá IFRS, tak ako je doposiaľ známe (tzv. full IFRSs/úplné IFRS), boli vytvorené a stále sú koncipované ako pravidlá pre verejne obchodované podniky. Z tohto dôvodu sú tak pomerne rozsiahlym súborom pravidiel, ktorý poskytuje čím ďalej tým viac detailnejšie pravidlá, implementačné príručky, ako zachytiť, oceniť či prezentovať určité transakcie a udalosti.

Vzhľadom na rastúci význam globálnej ekonomiky sa zvyšujú aj požiadavky na implementáciu kvalitných, medzinárodne akceptovaných účtovných štandardov. Táto požiadavka je osobitne významná v EÚ, kde medzinárodné štandardy predstavujú nevyhnutnú podmienku na vytvorenie efektívne fungujúceho trhu finančných služieb. To je dôvodom pre ďalšie zdokonaľovanie štandardov IAS/IFRS a ich čo najširšie uplatňovanie, či už v európskom alebo celosvetovom meradle. Zmeny, ktoré v tejto oblasti nastali v SR od roku 2003 sú obsahom článku.

Je známe, že medzinárodné spoločnosti podnikajúce v rámci globálnej ekonomiky tvoria až 60 % svetového obchodného obratu. Spoločným znakom takýchto nadnárodných a cezhraničných daňových subjektov je to, že sú umiestnené v rozdielnych daňových jurisdikciách, samozrejme, s rozdielnym zdanením. Daňové subjekty majú v praxi záujem produkovať zisk (základ dane) tam, kde je to pre ne daňovo výhodnejšie. Daňovú výhodnosť možno dosiahnuť presunom zisku medzi osobami v rámci legislatívy jednej krajiny alebo presunom zisku medzi osobami cez hranice do krajiny s daňovo priaznivejšou legislatívou. V tejto súvislosti je oceňovanie predmetu obchodných transakcií jeden z najvýznamnejších problémov v teórii aj v praxi účtovníctva a zdaňovania.

Zámerom autorov tohto článku je oboznámiť podnikateľskú verejnosť s významom a právnym postavením európskej spoločnosti, spôsobom jej zdaňovania a možnosti jej založenia v členských štátoch Európskej únie vrátane založenia v Slovenskej republike.

V posledných rokoch sa aj na Slovensku zvyšuje počet rôznych foriem kombinácií podnikov (business combinations). Najčastejšími z vyššie uvedených je zlúčenie, ale častými sú aj kúpa a vklad podniku alebo jeho časti. Menej častými je splynutie a rozdelenie. Aké sú dôvody pre takéto transakcie?

V čísle 5/2008 časopisu sme poskytli informácie o novelizáciách štandardov IFRS 3 Podnikové kombinácie (Business combinations) a IAS 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka (Consolidated and separate financial statements), ktoré sme v prvej časti detailne doplnili o rozbor prijatých zmien IAS 27. Nasledujúci príspevok v nadväznosti finalizuje detailný rozbor zmien IAS 27, pričom zásadnou zmenou je začlenenie?časti upravujúcej účtovné pravidlá účtovania transakcií, kedy spoločnosť stráca ovládanie nad inou jednotkou a prestáva ju konsolidovať.

Siedma smernica Rady EÚ bezprostredne nadväzuje na štvrtú smernicu Rady EÚ a v mnohých prípadoch sa na ňu priamo odvoláva. Dôvodom jej vzniku bolo vytváranie rôznych zoskupení podnikov, ktoré majú charakter koncernov a holdingov. Okrem účtovnej závierky za jednotlivé spoločnosti začali sa zostavovať tzv. konsolidované účtovné závierky za skupinu podnikov ako celok. Konsolidované účtovné závierky sa často týkajú medzinárodných zoskupení, preto siedma smernica poskytuje členským štátom EÚ len malý priestor na odlišnú právnu úpravu a vyžaduje jednotné pravidlá pre celú EÚ.

Cieľom príspevku je poskytnúť výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov (rezidentov druhých zmluvných, resp. nezmluvných štátov), ktoré vykonávajú na území Slovenskej republiky svoju činnosť, vysvetliť, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, posúdiť vznik stálej prevádzkarne v kontexte závislý zástupca na území SR v súlade s aktualizáciou Modelovej daňovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku (ďalej len „Modelová zmluva“) a uvedenú problematiku ilustrovať na praktických príkladoch.

Interpretácia IFRIC 11 k IFRS 2 Platba založená na akciách „Transakcie s vlastnými akciami a transakcie v rámci skupiny“ bola vydaná 12. novembra 2006. Uplatňuje sa na ročné účtovné obdobia začínajúce po 1. marci 2007, pričom je povolené jej skoršie uplatnenie. Interpretácia sa má uplatňovať retrospektívne so zohľadnením prechodných ustanovení IFRS 2 Platba založená na akciách.

Pojem dcérsky podnik, resp. dcérska spoločnosť nie je predmetom vymedzujúcej definície v žiadnom právnom predpise. V zmysle dostupných ekonomických slovníkov možno vo všeobecnosti považovať za dcérsku spoločnosť (filiálku) takú spoločnosť, ktorej väčšia časť spoločného kapitálu je v rukách inej spoločnosti, ktorá sa nazýva materská spoločnosť.

V r. 2005 sme zaznamenali v dejinách slovenského účtovníctva významný pozitívny míľnik – všetky konsolidované účtovné závierky (KÚZ) sa zostavujú podľa IAS/IFRS. A v r. 2006 ďalší – podľa IAS/IFRS sa zostavujú aj individuálne účtovné závierky (IÚZ) vybraných účtovných jednotiek (ÚJ).

Dňa 13. 12. 2005 Európsky súdny dvor (ESD) vyniesol rozhodnutie v prípade Marks&Spencer Plc vs. Halsey. Predmetom sporu bolo zamietnutie žiadosti započítať daňovú stratu zahraničných pobočiek v troch iných krajinách EÚ na zisk materskej spoločnosti vo Veľkej Británii. Rozhodnutie ESD, vrátane jeho rozpočtových dôsledkov, predstavuje pre členské štáty EÚ výzvu a pripomína im otvorený problém konsolidácie daňového základu skupiny podnikov operujúcich v EÚ, s ktorým sa bude treba vyrovnať v daňových systémoch krajín EÚ. Rozhodnutie môže urýchliť prijatie smernice Európskej Komisie o daňovej strate alebo prijatie spoločných pravidiel EÚ pre určenie spoločného konsolidovaného daňového základu korporátnej dane subjektov podnikajúcich v skupine.