Príjmy z podnikania
Počet vyhľadaných dokumentov: 80
Zoradiť podľa:
Počet vyhľadaných dokumentov: 80
Zoradiť podľa:
V rámci opatrení konsolidačného balíčka na ozdravenie verejných financií bola prijatá novela zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Táto novela nadobudne účinnosť 1. januára 2025, ale už teraz vám prinášame pár informácií.
- Článek
Občianske združenia patria medzi neziskové organizácie. Táto skupina právnických osôb využíva rad odlišností v účtovníctve a má aj zvláštny daňový režim. To je zdrojom mnohých neistôt pri voľbe účtovných postupov, pri posudzovaní daňovej účinnosti nákladov a pri rozhodovaní, či príslušný výnos je alebo nie je predmetom dane, alebo či je od dane z príjmov oslobodený.
- Článek
Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku okrem prípadu uvedeného v § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"). Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, vedie účtovníctvo počas doby, keď podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. V príspevku sa venujeme právnickým osobám.
- Článek
Podľa ustanovenia § 15 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej "len ZDP") alebo ten, koho správca dane na to vyzve. ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.
Zkladná umelecká škola (nezisková organizácia) poskytuje základné umelecké vzdelanie. V zriaďovacej listine má napísané, že poskytuje vzdelanie v jednotlivých umeleckých odboroch a pripravuje na štúdium v študijných odboroch na stredných a vysokých školách umeleckého zamerania. Zároveň organizuje pre žiakov študijné sústredenia, koncoročné koncerty pre svojich žiakov a ich rodinných príslušníkov a priaznivcov školy. Za organizovanie koncoročného koncertu, kde vystupujú žiaci, ktorí predvádzajú zručnosti získané počas školského roka, ZUŠ vyberá od rodinných príslušníkov finančné prostriedky, a to symbolické vstupné. Je príjem finančných prostriedkov za vstupné príjmom nezdaňovanej činnosti? Zároveň prosíme o uvedenie účtovného postupu na strane MD a Dal.
- Článek
Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane. Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Súčasná právna úprava rozlišuje tri druhy: nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nezdaniteľnú časť na príspevky na dôchodkové sporenie.
- Článek
Uplatňovanie paušálnych výdavkov výrazne zjednodušuje daňovníkovi podnikateľskú administratívu a vykazovanie základu dane. Percentuálna sadzba paušálnych výdavkov je vo výške 60 % najviac do výšky 20 000 €.
- Článek
Jednou z možností, ako môže spoločnosť rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov. Takýto spôsob náhrady vlastných zdrojov môže mať síce celkový nepriaznivý pohľad na takto zadlženú spoločnosť, sú však situácie, keď spoločníci nemajú inú možnosť, ako siahať po poskytovaní pôžičiek z vlastného vrecka.
- Článek
Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.
- Článek
Každý začínajúci podnikateľ sa pred začiatkom podnikania musí rozhodnúť, či bude preukazovať na daňové účely vynaložené výdavky a akým spôsobom ich bude uplatňovať. Daňovník môže viesť účtovníctvo alebo uplatňovať daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Aby daňovník správne vykázal základ dane a následne daňovú povinnosť, je potrebné, aby dôsledne poznal daňový zákon, ktoré výdavky je možné pokladať za daňové výdavky [§ 2 písm. i) ZDP, § 19 ZDP] a ktoré výdavky nie je možné považovať za daňové výdavky (§ 21 ZDP).
- Článek
Príjmy z predaja nehnuteľností je možné z hľadiska ich zatriedenia pod druh príjmov u predávajúceho fyzickej osoby na účely zdanenia rozdeliť do dvoch skupín, a to ako:
príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ak sa predáva nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku [definícia obchodného majetku na daňové účely uvedená v § 2 písm. m) ZDP] daňovníka vykonávajúceho činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti resp. je samotný prenájom nehnuteľnosti poskytovaný na základe živnostenského oprávnenia v súlade s ustanoveniami zákona č. 466/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. [pôjde o klasický príjem z činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia zatrieďovaný medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP],
ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP z prevodu vlastníctva nehnuteľností:
ak ide o nehnuteľnosti, ktoré boli zaradené v obchodnom majetku daňovníka dosahujúceho príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale v čase ich predaja už boli vyradené z obchodného majetku, pričom od ich vyradenia z obchodného majetku neuplynulo viac ako päť rokov,
ak ide o nehnuteľnosti, ktoré sú alebo boli zaradené v obchodnom majetku využívanom v súvislosti s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP,
neboli nikdy zaradené v obchodnom majetku, ale nespĺňajú podmienky pre oslobodenie tohto príjmu od dane nastavené v § 9 ZDP.
- Článek
Od roku 2020 môžu vybrané podnikateľské subjekty zdaniť svoj základ dane výhodnejšou sadzbou dane 15 %, pričom počnúc rokom 2021 touto sadzbou zdaňujú iba základ dane zo zdaniteľných príjmov maximálne 49 790 € za zdaňovacie obdobie. Rovnako od roku 2021 môžu vybraní daňovníci uplatniť niektoré zjednodušujúce daňové výhody, ak spĺňajú podmienky pre režim „mikrodaňovník“. Uvedené výhodné režimy však v praxi spôsobujú niekoľko nejasností a omylov. V článku si vysvetlíme jednotlivé pravidlá podrobnejšie, vysvetlíme vzájomné súvislosti a niektoré omyly z praxe.
- Článek
Daňovník, ktorý je fyzickou osobou (ďalej len „FO“) si môže o nezdaniteľné časti základu dane (ďalej iba „NČZD“) uvedené v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) znížiť (čiastkový) základ dane zistený z aktívnych príjmov, t. j. z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.
- Článek
Podľa ustanovenia § 2 písm. w) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) mikrodaňovníkom je daňovník, ktorý je fyzickou osobou. Zároveň jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 49 790 € ustanovenú na účely registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.
Daňovým priznaním (ďalej len „DP“) daňovník deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Podanie DP k dani z príjmov je zákonnou povinnosťou každého daňovníka (§ 15 zákona č. 563/2009 Z. z.), pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Za zdaňovacie obdobiekalendárnehoroka 2021 podávajú daňovníci DP na novom tlačive, ktoré je aktualizované v nadväznosti na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).
Vymedzenie úhrnu zdaniteľných príjmov na účely vyplnenia r. 560 v daňovom priznaní právnických osôb a určenia sadzby dane z príjmov Pri vyplnení riadku 560 sa vychádza z tabuľky C1 (riadok 6) alebo tabuľky...
Vzhľadom na vaše časté otázky, prinášame v nasledujúcom článku pár informácií k vysvetleniu problematiky zaradenia podnikateľov do kategórie mikrodaňovník, priblížime aj výhody a nevýhody.
- Článek
Podnikajúca fyzická osoba, ktorá má príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sa môže pri vyčíslení základu dane a výpočte dane z príjmov rozhodnúť pre jeden z možných spôsobov uplatnenia daňových výdavkov. Buď využije ustanovenie § 6 ods. 10 ZDP a uplatní si paušálne výdavky, alebo si uplatní skutočne vynaložené daňové výdavky. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre skutočne vynaložené daňové výdavky, môže postupovať aj tak, že nebude viesť účtovníctvo a využije jednoduchší spôsob vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, teda bude viesť daňovú evidenciu.
Fyzická osoba (rezident Slovenska) vykonáva svoju umeleckú činnosť nezávisle ako slobodné povolanie. Tj. ide o príjem podľa §6 ods. 2 a. Ide o speváčku, ktorá vystupuje skoro vždy v Maďarsku. Preto v súlade s článkom 17 zmluvy tieto osobne vykonávané činnosti na území HU bude musieť zdaňovať podľa HU vnútroštátnych predpisov. Následne príjmy z umeleckej činnosti daňovníka s NDP, plynúce zo zdrojov v zahraničí prizná na Slovensku prostredníctvom daňového priznania (§32 a) a uplatní metódu jednoduchého zápočtu. Môže tento Slovák- spevák založiť jednoosobovú sro na Slovensku a fakturovať tento jeho výkon z tejto sro? Čo by malo byť zapísané v predmetoch podnikania? Ako by s.r.o. postupovala pri zdanení týchto príjmov s.r.o.? (Maďarsko a Slovensko)
5 živnostníci začali spoločne podnikať na základe Zmluvy o združení osôb bez právnej subjektivity na základe § 829-841 OZ. Na 1 z nich je zriadený účet, na ktorý majú všetci účastníci združenia prístup a na ktorý budú chodiť príjmy z podnikateľskej činnosti a hradiť spoločné výdavky na predmetnú činnosť. Samostatne bude vedená daňová evidencia združenia a na konci roka každý sa bude podieľať 1/5 na príjmoch a výdavkoch združenia v rámci svojho daňového priznania. Zahraničný odberateľ, pre ktorého budú vykonávať činnosť však neakceptuje vo svojej evidencii faktúry v hlavičke ktorých by boli všetci účastníci združenia. Je možné akceptovať vystavovanie faktúr vždy na jedného účastníka združenia, vždy iného- ako dodávateľa s tým, že účet na úhradu faktúr by bol spoločný ako aj evidencia združenia.