Príslušný správca dane môže rozhodnúť o poskytnutí daňovej úľavy daňovému subjektu. Pritom daňový subjekt si musí podať žiadosť. Uvedená žiadosť musí byť doložená dôkazmi, ktoré odôvodňujú jej opodstatnenosť. O poskytnutí úľavy na daní vydáva správca dane rozhodnutie. Rozhodnutie správcu dane musí byť daňovému subjektu riadne doručené a obsahovať obligatórne obsahové náležitosti dané právnou úpravou.
Predpoklady pre úľavu alebo odpustenie daňového nedoplatku
Príklad č. 1:
Daňový subjekt predložil správcovi dane žiadosť o úľavu na dani, ktorú odôvodnil tým, že zaplatením dane riadne a včas by ohrozil svoju výživu a taktiež výživu svojich maloletých nezaopatrených detí, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti v danom prípade. Pritom ku svojej žiadosti nepriložil jednotlivé dôkazy, a to z dôvodu, že tieto predloží v priebehu konania o svojej žiadosti. Taktiež argumentoval, že správca dane by mal konať urýchlene a vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu má na poskytnutie úľavy na dani právny nárok, teda správca dane mu musí vyhovieť. Správca dane ale vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov v prílohe ku žiadosti. Konal v tomto prípade správca dane v súlade s platným právom?
Správca dane môže povoliť úľavu na dani alebo odpustiť úhradu daňového nedoplatku len na základe žiadosti daňového dlžníka, ktorá je mu adresovaná. V § 70 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) sa neuvádzajú jednotlivé obsahové náležitosti takejto žiadosti, jej obsah však možno vyvodiť z daného ustanovenia, nakoľko daňový dlžník musí preukázať, že by vymáhaním daňového nedoplatku bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto zákonnej podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.
V kontexte uvedených súvislostí preto nepostačuje, že daňový dlžník uvedie v žiadosti dôvody, prečo nemôže okamžite uhradiť daňový nedoplatok, ale musí ich taktiež preukázať aj potrebnými dôkaznými prostriedkami, pričom pre pojem „dôkaz“ sa aj v tomto prípade použije extenzívne hľadisko pre vymedzenie tohto pojmu, ktoré je platné pre celé daňové konanie. Podľa uvedeného hľadiska ustanoveného v § 24 ods. 4 daňového poriadku možno za dôkaz považovať všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto môže ísť aj o také dôkazné prostriedky, ktoré v § 24 ods. 4 daňový poriadok pri demonštratívnom výpočte dôkazov výslovne neustanovuje, napríklad audiovizuálny záznam, ktorý má výpovednú hodnotu.
Pre posudzovanie dôkazných prostriedkov, ktoré daňový dlžník priložil ku svojej žiadosti je potrebné dodať, že pre ich posudzovanie platia všeobecné zásady daňového poriadku určené pre dôkazné konan